Poprvé jsem se s vámi setkal loni v Ústí nad Labem na Trampské Portě. Proč jste se vůbec zúčastnili soutěže s přívlastkem „trampská“, když vaše nástrojové obsazení je vlastně rockové? A mysleli jste si, že byste mohli vyhrát?
No ako by som ti to… Vieš, u nás na Slovensku je málo festivalov, ktoré ponúkajú postup. A tak sme sa predierali, ako sa dalo a aj nedalo. A tak sme sa ocitli aj na Porte. Na slovenských predkolách a finále neboli skoro žiadne trampské kapely a ani v Ústí to nebola čisto trampská záležitosť. Neviem prečo, ale zdá sa mi, ako by sa čistá žánrová muzika vytrácala a každý skúšal niečo nové, niečo čo tu ešte nebolo a tým zaujme divákov. My sme vsadili na folkrockovú muziku, ktorú na Slovensku skoro nik nehral, a preto sme zaujali a boli sme vybratí.
V Ústí to bola trochu iná káva, nik nebol na náš hluk pripravený, ale zaujali sme dokonca aj Kapitána Kida hlavne inštrumentálne ťažkou muzikou, ktorá prelínala jednoduchými ľudovými textami.
No a vyhrať sme samozrejme chceli, aby sa konečne český fanúšik dozvedel, že aj u nás sa hrá dobrá folkrocková muzika 🙂
Možná jste byli nejvzdálenějšími účastníky – jak je daleko od vás do Ústí?
Je to asi tak ako od nás do Prahy a potom z Prahy do Ústí 🙂 Ale nie, naozaj neviem, ale bola to poriadne dlhá cesta.
Abyste si zahráli ve finále před tisíci lidí, museli jste postoupit ze semifinále den předtím, kde vás kromě poroty slyšelo jen pár desítek posluchačů. Nebáli jste se, že třeba i kvůli tvrdšímu zvuku nepostoupíte a celá dlouhá cesta bude zbytečná?
Ešte pred vystúpením na predkole nik o pravidle postupu a preplatenia cesty nevedel. Povedali nám to, až keď sme si prišli zobrať peniaze, ale to už sme boli vo finále. Naozaj bol by to poriadny „průser“, keby sme nedostali nič. Bola to chyba organizátorov, na ďalší rok sme už vopred dohodli, že cesta nám bude preplatená, či už postúpime alebo nie.
Zaslechli jste nějaké ohlasy na vaše ústecká vystoupení?
No tak z jednej stránky od organizátorov, ktorí tvrdili, že sme slovenský RAMMSTEIN, ale diváci boli vcelku nadšení a pýtali sa či nemáme nejaké CD a tak.
Letos jste to zkusili znovu, zase jste museli bojovat v semifinále a porota vám pak ve finále dala čestné uznání. Cítili jste oproti loňsku nějakou změnu?
No hlavne sála bola horšia, ale drštková v krčme je stále tak dobrá, ako bola pred rokom.
Nepatrný kousek od medaile jste skončili i na Zahradě. Mrzelo vás víc, že jste nevyhráli Portu, anebo že jste nezískali Krtečka?
Ani veľmi nie. Ide o to, že sme si zahrali pred perfektným publikom, ktoré o nás nevedelo a zrazu už vie. Už povedia: „LEKRA – a to som už niekde počul a nebolo to najhoršie“. Smutné na tom však bolo to, že chýbalo naozaj len pár hlasov. Ale myslím si, že aj takáto, ako vy hovoríte, bramborová medaila je pre kapelu zo Slovenska veľkým úspechom, veď žiadna kapela od nás ešte také ohodnotenie nedostala.
Trochu ma však štvalo, že to vyhrali kapely, ktoré podľa mňa, je to len môj osobný názor, nemali vyhrať. V súťaži hrali zoskupenia, ktoré boli oveľa kvalitnejšie. Hlúpe bolo aj to, že sa niekto, kto vyhrá Zahradu, pomýli a nedá si kapodaster. No neviem, ale hlasy sú hlasy a kamaráti sú kamaráti.
Folkrock s lidovými prvky u nás dělá třeba Fleret nebo Vlasta Redl. Znáte je, posloucháte jejich hudbu?
No páčia sa nám. Niektorí o nás dokonca hovoria, že sme slovenskí Každý den jinak, ale podľa mňa ide o to, že Redl a Fleret upravujú české ľudovky a my zase slovenské. V tom je rozdiel. Preto sme si takí blízki. Neviem, ale ja si to aranžmán inak neviem ani predstaviť, podľa mňa na každú pieseň existuje len jedno jediné najlepšie aranžmán a na nás je, aby sme ho vytvorili.
A co z české, ale i cizí hudby posloucháte nejraději? Máte někoho, kdo vás inspiruje?
Michal David je dobrý folkáč, Madonna, N´Sync, Kristínka Aguilera, Britney Spears tiež nie je na zahodenie… asi tak.
Říká se, že slovenská folková scéna je oproti české o několik let opožděná. Myslíte si, že to tak opravdu je?
Svojim spôsobom môžeš mať pravdu, je tu naozaj menej kapiel, ktoré sú tak kvalitné a vyspelé ako u Vás. Na českej folkovej scéne sú začínajúce kapely také, že by s kľudom mohli vystupovať na slovenských festivaloch v hlavnom programe. Je to zapríčinené tým, že u vás je ohromná vzájomná konkurencia, zatiaľ čo tu sa tento štýl takpovediac rozbieha a zahrá si pomaly každý, kto vie hrať F-dur.
Na Slovensku je to proste o individualitách. V celku nie sme takí dobrí, ale sú kapely, ktoré hrajú kvalitne a dokážu niekedy viac zaujať ako vaše. Len je ich asi o polovicu menej ako u vás.
Přinejmenším to vidím tak, že slovenští folkaři hrají s oblibou písně Nohavici, Žalmana i mnoha dalších českých autorů, kdežto v opačném směru je toho mnohem méně. Proč to tak podle vás je?
No čo ja viem asi je to tým, že tej folkovej muziky u nás toľko nie je. Nohavica, Žalman sú stálice a hrajú už desaťročia, ale u nás také niečo nebolo. Spievajú sa piesne Hammela, Müllera, ale viac nič. To všetko chce čas a možno si niekedy budú spievať aj naše ľudovky.
Kde se vám zatím hrálo nejlépe a kde nejhůř?
Svojím spôsobom všade sa hrá dobre, ak sú tam ľudia, ktorých to baví, a samozrejme dobrý hudobný aparát. Ale asi to bude u nás na Slovensku na Orave v Námestove. Tam si nosíme zvuk sami a nemáme problémy, ktoré sú na iných festivaloch bežné.
No a zle sa nám nehrá nikde, raz sme hrali pri príležitosti nejakého výročia a predkapelu nám robili deti z materskej škôlky a v hľadisku bol vekový priemer od 0-10 rokov plus rodičia a starí rodičia. Ale nakoniec nás aj tak vytlieskali a skončilo to dobre.
Budete do České republiky jezdit hrát častěji na festivaly? A dočkáme se brzy i nějaké nahrávky?
No s tou nahrávkou sú problémy. Je ťažké zohnať nejakého producenta a vydavateľa a ešte ťažšie peniaze, ale dúfam, že sa to v blízkom období vyrieši a dočkáme sa nejakého CD.
No a do Českej republiky ideme asi o týždeň na nejaký rockový festival. Ale aj tak je to podľa mňa málo. Päť koncertov, to je nič. Potrebovali by sme určite viacej kontaktov, a najlepšia by bola vzájomná spolupráca českých a slovenských akcií.
Zbývá dodat, že Lekru si můžete naladit i na Internetu: www.mojweb.sk/lekra
